utorok, 25. augusta 2015

Nebeské labyrinty


V deviaty deň nášho veľkého výjazdu roku 2015 sme si dali do programu lokalitu, ktorá ma zaujala na smerovkách pri  cestách v Novom Vinodolskom. Fúúúúha – čítam – Nebeské labyrinty. No ktoviečo a aké labyrinty sa tam skrývajú, podzemné, nadzemné, s príšerami či s kráskami na konci. Nedalo mi to spávať – mátalo ma vo snoch, čo všetko by som tam mohol zažiť. A tak sme si povedali, že ukončíme moje trápenie s predstavami čo sa skrýva v labyrintoch a poďho pozrieť sa tam. Nie je to ďaleko od našej základne. Zhruba 10 km – vezieme sa postupne užšími a užšími vnútrozemskými cestičkami, modliac sa aby sme nestretli nejaké protiidúce auto – nedajbože aby malo naloženú ešte nejakú krásku alebo príšeru z labyrintu. Našťastie nič, prišli sme na lúku označenú ako parkovisko, tam sme zakotvili a po značkách a vychodenej cestičke – nevhodnej pre autá  - sme kráčali k labyrintom. Po chvíli sa objavil prvý – fúha – žiadny podzemný, žiadny nadzemný – proste na lúke vyložený obrazec poskladaný do točených slimačích závitov. No nič, možno trošku sklamania – čítam na ceduľke – labyrint lásky – to nie je nič pre mňa – som už starý chochmes – láska je fajn, ale nie je to najdôležitejšie. Tak to aspoň niektorý prezentujú (poznámka – nie je to môj názor).

Kráčame chodníčkom s úžasnými výhľadmi na Vinodolski kanál – tak volajú miestny more v ktorom sa kúpeme. Z druhej strany mora sa na nás usmieva ostrov Krk, kde sme boli včera. Môžeme aspoň pozrieť akú hrebeňovku sme si prešli. Ale to len tak pomimo.

Nasledujú ďalšie a ďalšie labyrinty – zdravia, bohatstva, neodolateľnosti, príťažlivosti, inteligencie a čo ja viem čoho ešte. Možno si aj vymýšľam, všetko to bolo v chorvátštine a nemusím vedieť  všetko preložiť. Ozýva sa vo mne chlap – preboha kam som sa to dostal, medzi detské zábavky. Takto sa tu budem trápiť. Nech to rýchlo prejdeme a už sme pri mori, alebo v Lovački dome na nejaké úžasné polovnícke jedlo – najradšej poriadny guláš.

A potom sa objavil. Bol trošku mimo cesty, ale jeho biele steny závitov sa leskli v tráve a lákali ma k prejdeniu – labyrint – ktorý ma prekvapil – hlavne názvom – taký som potreboval ku šťastiu. Taký, ktorý ma zaujal. Bol síce podobný – ale nech sa páči – najsť LABYRINT MOČI – to sa asi len tak hockomu nepodarí. Niekde sa vo mne zobudil ten detský duch, ktorý sa spojil s tým dospelácko-geriatrickým – do ktorého stavu ideme. Fúúúúha Labyrint  Moči – ten si musím prejsť. Hlavne keď je na ceduľke napísané, že po prejdení  imaginárneho bludiska so základmi kameňa na lúke budem veľmi úspešný v tejto oblasti. Rýchlo som si to preložil do svojej reči a znamenalo to pre mňa, že budem mať kludné a  úžasné noci, neprerušované výjazdami do miestnosti zvanej toaleta, alebo len tak nebudem musieť vyliezť na chatách zo spacáku a ísť blúdiť pomädzi spiacich turistov von z chaty, kde si môžem uľaviť. A hlavne pritom nemusím myslieť na mackov, ktorý sa tam niekde v tmách rozmýšlajú nad štavnatými steakami z mojej postavy. To radšej nie. No ale to už odbáčam. Ale ten Labyrint moči som začal.



A tak s rýmom v hlave
hľadám v tráve
cestičky Labyrintu moci
nech sa zbavím nočných strastí
pribývajúcej moči.
a močovod sa mi v noci v bruchu netočí
Kašlem na akúkoľvek moc
dôležitá je moja moč.
Nech je myšlienka v hlave prostá tá
že je zdravá moja prostata.
 

Labyrint som úspešne prešiel.  Viem že chorvátsky znamená moč – moc – ale prečo by som si to nenechal len v mojom preklade. Keď pre mňa to znamená, že nebudem v noci vstávať a behať a skrúcať sa do klbka aby som nemusel isť z postele alebo zo spacáku von.

Ale vlastne ja to doteraz nerobím tiež. Respektíve robím – ale len keď zožeriem večer pol melona, alebo som prechladnutý.



Ale ako sa hovorí : Istota je gulomet – choďte si to prejsť aj Vy.